Zrod skautingu sa datuje do prvých rokov dvadsiateho storočia. Skautské hnutie rýchlo prekročilo hranice britského impéria, kde bolo založené a šírilo sa do celého sveta. Dostalo sa do krajín s dlhou kresťanskou tradíciou, kde sa vedľa skautských hnutí nenáboženského a multináboženského typu objavili i katolícke hnutia. Bolo to v Belgicku, Taliansku a najmä vo Francúzsku.
Jaques Sevin SJ
Plným právom môžeme označiť otca Jaquesa Sevina SJ (Francúzsko), profesora Jeana Corbisiera (Belgicko), grófa Maria di Carpegna (Taliansko) za zakladateľov katolíckeho skautingu. Jednotlivo premenovali katolícke asociácie na „Scouts de France“, „Baden Powell Belgian Boy Scouts“, a „Associazone Scautista Cattolistica Italiana“ (A.S.C.I.). Vďaka ich iniciatíve bola tiež vytvorená „Medzinárodná ústredňa katolíckych skautov“. Za cieľ si určila vytvoriť styčný bod pre všetkých katolíckych skautov.
Sevinovi, Corbisierovi a Carpegnovi sa podarilo prispôsobiť latinskému a katolíckemu kontextu ich krajín výchovnú metódu anglosaského a protestantského prostredia bez jej upravovania.
Lord Baden Powell povedal: „Náš program má štyri ciele: vzdelávanie charakteru, manuálna zručnosť, fyzické zdravie a služba druhým“.
Neskôr po druhej svetovej vojne, keď sme sa snažili vybudovať populárny výchovný koncept, noví iniciátori sa vrátili k návrhom zakladateľov katolíckeho skautingu. Spočiatku sa to začalo na ekumenickom základe, a potom sa iniciatíva vyvinula smerom k oficiálnej katolíckej federácii. 1. novembra 1956 v Kolíne (Nemecko) sa stretlo okolo päťdesiat mladých nemeckých a francúzskych vedúcich – katolíci, protestanti a pravoslávni. Ich stretnutie umožnilo zrod „Federácii Skautov Európy“. Niektorí z týchto vedúcich patrili do „Europa-Scouts“ – skautskej organizácie založenej tri roky pred tým v Rakúsku, ale opustili ju, lebo boli sklamaní z organizácie bez nejakého jasného náboženského charakteru, ktorý by nebral do úvahy národné reálie.
Po troch dňoch debaty bol vytvorený dokument „Federatívne Stanovy“ s desiatimi článkami. Prvý článok vyhlasuje:
Federácia skautov Európy“ je založená. Je to medzinárodná skautská organizácia, zložená z národných sekcií. Jej cieľom je praktizovať skauting Badena Powella v európskom poňatí a na kresťanskom základe vrátane myšlienky jednotnej Európy.
Ako oficiálny emblém pre všetky asociácie si Federácia zvolila maltský kríž s ôsmimi cípmi a zlatou ľaliou. Výber nebol náhodný. Uskutočnil sa na Sviatok všetkých svätých, keď cirkev slávnostne pripomína osem blahoslavenstiev. Pre F.S.E. sú tieto blahoslavenstvá symbolizované ôsmymi cípmi jej emblému.
Od 1. 11. 1956 sa začína každoročná udalosť – Federálna Rada, ktorá trvá dodnes. Na nej – v nasledujúcom roku jej vzniku – bol vydaný druhý text s názvom: „Náboženské direktívy“. Rozvádza prvý článok Federálnych Stanov a fixuje pravidlá duchovného života v zboroch. Náboženské direktívy z roku 1957, v prvom článku, hovoria toto: „Organizácia s názvom Federácia Skautov Európy si uvedomuje celú hodnotu kresťanskej viery. Koná a robí rozhodnutia na základe tejto viery“. Avšak Náboženské direktívy pripúšťajú možnosť takzvaných „voľných“ skautských družín, zhromažďujúcich mladých ľudí rôznych vierovyznaní. Včas sme zaznamenali, že duchovná formácia chlapcov a dievčat bola nekompatibilná s myšlienkou „voľných“ skautských družín. Úroveň skautingu praktizovaná týmito skupinami bola veľmi slabá. Náboženský aspekt tiež vytvoril veľa problémov s anglickými asociáciami, podobne i s holandskými, keď odmietli náboženský aspekt pre ich zbory a oddiely. V dôsledku neúspešnosti niekoľkých pokusov dostať ich späť do pôvodnej pozície v F.S.E., nakoniec Federáciu opustili.
Text na prezentovanie hnutia, napísaný v roku 1960, nám môže poskytnúť stopy na lepšie pochopenie charakteru týchto mladých ľudí: „Niektorí chlapci a dievčatá prehlásili, že by nemalo byť možné bojovať jeden proti druhému každých 20 rokov a že milióny sirôt by nemali čakať na ich prijatie odkladané z dôvodu novej vojny… Pred množstvom mŕtvol tlačeným buldozérmi, pred zlikvidovanými mestami, a deťmi spálenými napalmom, v nich niečo vzplanulo a vykríkli:
Dosť!… Zaviazali sme sa všetkými svojimi silami proti tejto vojne, proti tým, ktorí chcú zasiať nedôveru a nenávisť medzi nás… Len s našim úsmevom, našimi otvorenými rukami, a tým málom, čo vlastníme – srdciami slobodných a verných ľudí – kráčali sme proti ostatným, primajúc ten istý červený kríž a zlatú ľaliu. Protestanti, pravoslávni, katolíci – chceli sme si len pamätať to, že Kristus pre nás zomrel. Chceli sme len vidieť kresťana jeden v druhom, človeka milovaného Bohom.
Títo mladí vedúci sa odvážili pridať niečo nové a dôležité do textu skautského sľubu: vernosť Európe. Tridsať rokov pred tým, než bola prijatá Európskou Úniou, viala vlajka s dvanástimi zlatými hviezdami vo všetkých F.S.E. táboroch. Prví skauti a vodkyne v nej videli aj kresťanský symbol.
V roku 1956 – súčasne s Federáciou – bola neoficiálne založená F.S.E. v Nemecku. Francúzski vedúci zaregistrovali ich asociáciu v roku 1958. V roku 1959 bola vytvorená v Anglicku a v Belgicku v roku 1960.
Nečakané objavenie kľúčových textov
V roku 1962 Perig Géraud-Keraod a jeho manželka Lizig vstúpili do F.S.E. Počas niekoľkých rokov rozšírili v hnutí špecifický prístup a živú dynamiku – slovom – dušu. Generálnymi komisármi Francúzskej organizácie boli skoro 25 rokov. Rovnako boli zodpovední za F.S.E. na celej európskej úrovni. Vďaka ich konaniu, napriek vonkajším problémom, F.S.E. zaznamenala značný vývoj vo Francúzsku a naprieč Európou. V roku 1986, keď táto dvojica opustila ich predošlé funkcie, F.S.E. mala 50 000 členov. Tieto skutočnosti nám dovoľujú skonštatovať, že v podstate tento pár bol skutočným zakladateľom F.S.E.
Perig Géraud-Keraod (1915-1997) bol skautom, keď bol mladý. Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zúčastnil na odboji. Po oslobodení bol aktívny v Bretónskej Katolíckej Misii v Paríži. So svojou manželkou pomohol privítať veľké množstvo emigrantov, ktorí opúšťali Bretagne, aby sa usídlili v parížskom regióne. Vďaka konaniu tohto páru boli „Náboženské direktívy“ prehodnotené v marci 1963. Bola do nej zapojená veľká časť Charty katolíckeho skautingu, ktorú vyhlásila Svätá stolica 13. júna 1962. V tomto momente bol definovaný aj ceremoniál, uniformy a uskutočnil sa prvý školiaci tábor pre vedúcich a radcov družín. Tento pár tiež začal obrovskú prácu v premýšľaní nad princípmi skautingu, počínajúc júnom 1965 až po jeho vydanie a podpísanie asociáciami vo federácii. Dokument sa volal: „Charta prirodzených a kresťanských princípov Európskeho skautingu“.
V roku 1971, bola vytvorená asociácia v Holandsku a usilovala sa vstúpiť do F.S.E. Ako sme sa už zmienili, v tejto asociácii sa vyskytli isté náboženské problémy. Po niekoľkých pokusoch federálnych komisárov, Federálna Rada musela definitívne a neochotne z federácie túto asociáciu vylúčiť. Z rovnakého dôvodu, tiež neochotne, bola Federácia prinútená urobiť podobné rozhodnutia smerom k anglickým asociáciám. V roku 1975 F.S.E. zorganizovala púť do Ríma pri príležitosti Svätého roku. Bola to jediná skautská, katolícka organizácia na svete, čo tak urobila. Svätý otec Pavol VI, verejne vyhlásil svoju spokojnosť a povzbudenie pre prácu a aktivity F.S.E.
V roku 1973 bola založená kanadská asociácia. V roku 1976 znovu začala svoje aktivity katolícka organizácia v Nemecku. Asociácie boli tiež založené v Taliansku a Luxembursku. Aby mohla F.S.E. zohľadniť nový vývoj udalostí, založila svoju organizáciu na primeranejších základoch. Boli vydané nové federálne stanovy založené na katolíckom charaktere Federácie. Ekumenicky otvorená ostatným kresťanským vierovyznaniam v súlade s podmienkami určenými Náboženskými direktívami, konala Federácia na základe zákonov Katolíckej viery. A tak Náboženské direktívy ostali základom pre pochopenie a spoluprácu s kresťanmi rozličných vierovyznaní vo Federácii.
Oficiálnym názvom nových federálnych stanov sa stal ten, ktorý poznáme dodnes: „Union Internationale des Guides et Scouts d´Europe – Fédération du Scoutisme Européen“ (Medzinárodná Únia Vodkýň a Skautov Európy – Federácia Skautov Európy). Od tej chvíle sa F.S.E. stala U.I.G.S.E.-F.S.E., aj keď používame starú skratku F.S.E. podľa zvyku.
V roku 1977 bola založená protestantská nemecká a švajčiarska organizácia, následne španielska a portugalská organizácia v roku 1978. Rakúska organizácia sa objavila v roku 1981. 12. marca 1980, Rada Európy udelila U.I.G.S.E.-F.S.E. poradný štatút. V súčasnosti sa zmenil na podielový štatút. Po páde komunistických režimov v Strednej a Východnej Európe, boli založené nové asociácie. Napríklad v Maďarsku v 1990, v Rumunsku v 1991 a Litve v 1992. V Poľsku, katolícka- skautská organizácia s názvom ZAWISZA založená tajne v 1982, sa pripojila k U.I.G.S.E.-F.S.E. v 1995.
V roku 1994, pri príležitosti medzinárodného stretnutia na Eurojam, organizovaného U.I.G.S.E.-F.S.E. vo Viterbe (Taliansko), Jeho Svätosť Ján Pavol II. prijal 7500 vodkýň a skautov prichádzajúcich z celej Európy a Kanady na audienciu v Bazilike Sv. Petra. Predniesol im dôležitú reč ohľadne zásadných princípov v živote federácie. Vyšli z nej základne osnovy U.I.G.S.E.-F.S.E.
V nasledujúcich rokoch sa nové asociácie objavili v Albánsku, Bulharsku, Bielorusku, Lotyšsku, Českej Republike a na Ukrajine. V roku 2003 bola ruská organizácia ORIOUR uznaná ako „pozorovateľ“. V 2003 sa zišlo na Eurojame v Zelazku (Poľsko), 9500 skautov a vodkýň. Svätý Otec Ján Pavol II. poslal účastníkom správu. V súčasnosti je U.I.G.S.E. zložená z viac ako 55 000 členov v približne dvadsiatich európskych krajinách a Kanade.