Veľké vytie je živý, radostný pokrik šťastnej rodiny vĺčat. Ukazuje ich jednotu, je spoločným pozdravom, obnovením sľubu vĺčat.
Koná sa k pocte niektorého člena svorky po jeho sľube a vo chvíli, keď sa lúči so Svorkou a prestupuje ku skautom. Svorka tak spoločne slávi najvážnejšiu chvíľu vo vlčom živote svojich členov.
Veľké vytie sa taktiež môže konať pri iných významných príležitostiach života Svorky alebo po nejakom veľkom rozhodnutí.
Veľké vytie sa koná vždy na nástup vĺčat. Je potrebné na neho vybrať vhodné miesto. Totem sa nachádza uprostred kruhu, ktorý tvorí Svorka. Vĺčatá musia vedieť, čo majú pri Veľkom vytí robiť. Aby Veľké vytie ukazovalo jednotu Svorky, musia vĺčatá robiť všetky gestá a slová súčasne. Preto je vhodné si Veľké vytie vopred precvičiť.
Najprv začne nástup ako obvykle. Po recitovaní zákona a modlitbe môže nasledovať nejaká ceremónia (napr. sľub vĺčat). Na konci nástupu sa koná Veľké vytie.
Vĺčkovia sa Veľkého vytia nezúčastňujú. Počas ceremónie zostávajú stáť niekoľko krokov za kruhom Svorky.
Akela volá na vĺčatá: „Vlci, vlci, vlci!“
Vĺčatá pôjdu rýchlo do drepu, päty majú pri sebe, kolená od seba a dotknú sa rukami zeme. Prsty pri tom držia v tvare pozdravu vĺčaťa.
Akela povie: „Na počesť...“ (povie meno vĺčaťa, na ktorého počesť sa koná Veľké vytie)
Vĺča, na ktorého počesť sa koná Veľké vytie, sa postaví do stredu kruhu a zdraví počas celého vytia.
Akela zavolá: „Vlci, vlci!“
Vĺčatá kričia: „Zo všetkých síl!“
Pri slove „síl“ všetci vyskočia, priložia obe ruky k sebe v tvare pozdravu k hlave a jeden z radcov sa pýta: „Zo všetkých síl?“
Všetky vĺčatá sklopia ľavú ruku a odpovedajú: „Áno, zo všetkých síl.“
Potom vĺčatá prestanú zdraviť. Nakoniec povie Akela zopár slov.
úryvok z Ceremoniálu Federácie európskeho skautingu
Táto veková kategória používa pre svoju metodológiu "Knihu džungle" (R. Kippling).
Chlapci, vĺčatá, žijú v jednej svorke a učia sa zákonom džungle - zručnosti, poslušnosti, odvahe, nesebeckosti a ozajstnej radosti z dobra. Pomocou veselých aktivít si vytvárajú vzťah k Bohu a náboženstvu.
Tento fantazíjny svet Kiplingovej džungle je pre nich vynikajúci na to, aby boli chlapci radostní, aby vedeli vďaka postavám v knihe vedieť pomenovať zlé a dobré vlastnosti, to čo sa má a nemá. Učia sa takto základom samostatného premýšľania a fungovania v skupine, kde má každý zodpovednosť nielen za seba, ale z časti aj za druhých.