Prvý deň-> odchod z BA cca o 20:00 šoféroval Mišo o 00:00 som jazdil ja do 5:00, Potom Stano až do Querre de Tombes
Druhý deň -> Prišli sme trochu skoro, neboli sme si istý, či sme dobre a či sme si nepomýlili dátum. Ako druhý prišli poliaci, potom francúzi a švajčiari, tak sme sa uistili, že sme na správnom mieste v správny čas. Počasie nám neprialo a celý deň pršalo.
Tu v Quarre des Tombes nám dali knižky Vézelay 2015 (460 strán), pamätné nálepky a základné inštrukcie… okolo 15:00 sme vyrazili. Pochodovali sme spolu s Leonami do Marigny l eglise – tu bola omša, kde bolo prvé čítanie aj po poľsky, nasledovala prednáška, ale nemali sme prekladateľa, pýtali sme sa poliakov, ale ani oni nemali…tak sme mali časť popremýšľať o sebe. Potom sme odišli na neďalekú lúku, kde sme stanovali. Stano šiel odviesť auto, v čom bol trochu zmätok, keďže ho najskôr francúzi chceli aby parkoval vo Vézelay a nie v hlavnom kempe, čo je zvláštne. Večer pri porade som povedal situácii s prekladateľmi, tam sa ponúkli starší RS-áci z Grenoblu, že môžeme ísť s nimi, boli iba traja. Potom bol ešte táborák a nejaké bany, opäť sme im nerozumeli :D.
Tretí deň -> všetko bolo mokré, budíček 6:20, boli sme akoby v oblakoch- malé čiastočky vody/ pary boli viditeľné vo svetle čelovky, no neskôr sa kvapky začali zväčšovať a boli citeľnejšie a viditeľnejšie už aj bez svetla. Ráno sme išli na omšku, kde sme sa už stretli s RSákmi a prekladali nám počas omša, Stano šiel čítať prvé čítanie a časť kázne bola po poľsky, čo bolo milé. Po omši sme putovali spolu, boli to starší páni, takže sme mali pohodové tempo, obed trval 2 hodiny, ale aj tak sme všetko stíhali na čas.
Na večernú poradu som už nešiel, jeden z RS-ákov mi navrhol, že ma večer vyhľadá a povie mi dôležité informácie, takej ponuke som nemohol odmietnuť. Táborili sme v Domecy sur Cure v lese.
Utáborili sme sa medzi stromami, vyvesili štandardu aj vlajku SR, natiahli laná, aby sme mohli sušiť, rozložili oheň, teda pokúsili sa rozložiť oheň, spálili sme mapy, skúšali nad horákom, ale mokré drevo stále odolávalo. Nakoniec sme museli vypýtať uhlíky od Poliakov, tí už mali oheň krásny, ale na našu obranu musím povedať, že použili podpaľač. Vtedy sme sa viac zoznámili s poliakmi a dohdli sme sa, že na ďalší deň budeme pochodovať s nimi, čo ma veľmi potešilo. Na večeru sa k nám pridal aj Jeanjean- zodpovedný za medzinárodné skupiny. S ním sme sa dlho rozprávali, isšli sme spolu na táborák, kde mali vsuvku aj poliaci a snažli sa poliakov naučiť pesničku- “Siala baba mak” prvá časť výkrik HEJ, im išiel, potom už zaostávali :D. Potom nasledovala ceremónia odchod do RS. Obloha bola jasná, bolo vidieť hviezdy- bol som rád, že nebude pršať.
štvrtý deň-> Nevyspal som sa, keďže bolo jasno akosi sa ochladilo- odhad pod 5 stupňov, už dávno mi nebola taká zima a to som veru na zimu zvyknutý. Išli sme do kostola asi 15 min v obci Cure, ranná prechádzka bola nádherná, nízkou hmlou sa prechádzali kone, ktoré tienili predierajúce sa lúče vychádzajúceho slnka.
Vtedy som zabudol na chvíľu, že mi je zima, ale hneď na to ma začali oziabať ruky. Na omši bolo opäť čítanie aj po poľsky a časť kázne bola v slovenčine. Po omši bola nejaká prednáška, ale už sme nemali prekladateľa, tak neviem ani o čom to bolo. Potom nasledovala ceremónia RP- v podstate naše Servire.
Spojili sme sa s poliakmi, Stano už s nami nešiel kvôli nohám. Cesta s poliakmi bola nezabudnuteľná, celou cestou sme spievali, modlili sa, rozprávali.
Prišli sme do hlavnéko kempu Jean Borde včas o 15:45. V kľude sme sa utáborili, vedľa polaiakov a prichystali drevo na oheň, navštívili Carrick, kúpeľňu, toitoi…
Slovenská výprava
Neskôr už keď sa začalo stmievať cez táborisko prechádzala hore dole kavaléria FSE, bola to nádhera.
Keďže bolo 40 výročie, opäť bola prednáška veľmi starého skauta, bolo to pekné. Nasledoval ohňostroj, všetci sa vyzbrojili fakľami, zástavami a štadardami a pochodovalo sa do Vézelay (asi 1 hod) Išli sme cez hlavnú vstupnú bránu mesta, kde boli spustené mreže, až po krátkom príhovore sa mreže vytiahli a vpustili nás do mesta za spevu ne crains pas…Pred bazilikou sa už speivalo menej ako minulý rok, ale bolo opäť nejaké hovorené slovo. Potom za spevu Kyrie Eleison pristúpili RSáci ku bráne a začali klopať, v tom sa brány baziliky otvorli a vstupili sme dnu, tu bola do noci adorácia a vystavená sviatosť oltárna, večer sme šli späť do kempu kde nám pri vstupe ponúkali horúcu čokoládu. S pocitom spokojnosti sme si šli ľahnúť.
Piaty deň- spali sme o hodinu dhlšie kvôli posunu času, ale akosi sme to nepocítili. Len čo sme si pripravli raňajky začalo pršať, nepršalo dlho, ale bolo to dosť dhlo natoľko aby nám zmokli stany. Tak sme ich mokré zbalili a išli sme do auta a autom do Vézelay na omšu. Keď sme už boli v aute opäť sa rozpršalo, ale už nám to bolo jedno. Omša vo Vézelay bola veľkolepá, hudobné teleso sa totiž skladalo nie len zo zboru, ale spievali všetci roveri. Na podiv bola kázeňa veľmi krátka a ropzrával vlastne o tom, čo sa spievalo v úvodnej piesni: Počúvaj tvoj Boh ťa volá: “Poď so mnou!” Vstaň a neboj sa kráčať spolu s ním. On je cesta života, cesta šťastia.: https://www.youtube.com/watch?v=ruvio0eoWVk . Potom po omšli mali hudobníci pripravené nejaké finálne famfáry, ale nedokázali prehlušiť 2000 roverov spievajúcich Jubila te Deo, tak sa pridali. Nasledovalo posledné zhromaždenie za bazilikou, veľmi dhlo opäť niečo rozprávali k výročiu, bola tam najstarľia Akela, dávali také niečo ako čestné sľuby atď.
Potom sme nasadli do auta a išli sme domov, prišli sme do BA cca o 4:00
zo skautského denníka Vlada Chudobu