O tom, či v Európe je ešte možná jednota v rôznorodosti a pritom v Kristovi, hovorí v rozhovore otec Thomas Michelet OP, francúzsky dominikán, prednášajúci na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského. Článok bol vydaný v Poľsku po medzinárodnom školení komisárov a formátorov FSE, tzv. Woodbadge days, ktorého tohtoročnou témou bolo „Vlastenectvo“.

Maciej Rajfur: V Poľsku sa čoraz viac pýtame na vzťah medzi národnou identitou a európskosťou. Ako k tomu pristupuje Svätý Otec? Kde je hranica?

Otec Thomas Michelet OP: Žijeme v rôznych kruhoch, máme svoju rodinu, mesto, región, krajinu, Európu a svet. Medzi tebou a svetom sú rôzne entity, ku ktorým patríš. Odpovedajú na otázky: kto si, odkiaľ si? V súčasnosti hrozí zničenie všetkého, čo je medzi celým svetom a tvojou osobou. Je to koncept, ktorý vytvára ľudskú bytosť, ktorá odnikiaľ nepochádza, nikam nepatrí. Predstavuje veľké riziko rozptýlenia najmä pre mladých ľudí, ktorí sa nebudú vedieť zorientovať. Budú patriť všetkému a ničomu. Dôležitý je podľa mňa pocit spolupatričnosti ku krajine, ale aj k menšiemu regiónu. V Poľsku cítiť aj kultúrne rozdiely medzi regiónmi. Vo Francúzsku je to podobné. Preto skauti Európy nosia na rukáve uniformy nášivky s logom vojvodstva, kraja – malej domoviny a zároveň príslušnosti ku krajine a Európe.

Je možné teda cítiť spolupatričnosť k svojej krajine a Európe zároveň? Možno dnes vlastenectvo nie je potrebné?

Tieto afiliácie nie sú vo vzájomnej opozícii. Všetko sú to dôležité miesta, kde mladí ľudia spolu rastú. Čím viac sa naučíte milovať svoje okolie, tým krajší z neho vyrastiete. A to nie je exkluzívna láska, ale súčasť vašej identity. Tým, kto si. Čím vedomejšie sa definujete, tým viac dokážete akceptovať iných. Nevidím dôvod porovnávať rôzne regióny, krajiny a Európu. Všetky kruhy spolupatričnosti sú dôležité pri výchove mladých ľudí, ale aj dospelých. Ak si zbalíte kufor a veľa cestujete po svete, chcete s ľuďmi na danom mieste niečo vybudovať, nielen zmeniť lokalitu. Ľudia od prírody zapúšťajú korene, čo si vyžaduje čas. Ak by boli ľudia modelovaní ako roboti, boli by úplne zameniteľní. Ale človeka nemožno vytrhnúť z kontextu. Je nemožné miešať akékoľvek skupiny ľudí bez následkov. Kvôli nášmu povolaniu žiť v komunite by došlo k úplnému rozptýleniu. Takúto budúcnosť pre Európu nechcem.

Skauti Európy z rôznych krajín sa zišli v Poľsku a hovorili o vlastenectve, národnej identite, občianstve a nacionalizme. Pre nás je to dôležitá aktuálna téma, ktorá roznecuje diskusie a spory. Je to tak aj v iných krajinách?

Ide o mimoriadne dôležité pojmy v kontexte formovania mladých generácií. Tomuto čelí každá krajina. Hlavným a dôležitým výsledkom nášho stretnutia bola diskusia o týchto otázkach. Nie sú jednoduché vzhľadom na rôzne skúsenosti krajín. Hovorili sme o istom nedostatku, ktorý má len občiansky postoj, ale aj o riziku premeny vlastenectva na nacionalizmus. Medzi týmito dvoma extrémami musíte nájsť svoju vlastnú cestu, pretože obidva prinášajú riziká. Nacionalizmus môže spôsobiť vojny medzi národmi. Samotný občiansky postoj však vytvára človeka, ktorý v každom režime dodržiava zákony a nemá zmysel pre historické súvislosti, ako v totalitných režimoch. Nechá sa ovládať. Preto sa treba vyhýbať obom extrémom. Dobré vzdelanie má rozvíjať lásku k vlasti bez nenávisti voči iným krajinám. Ak milujete svoju rodinu, neznamená to, že nenávidíte iné rodiny. Rovnako, ak milujete svoju krajinu, neznamená to, že nenávidíte ostatných. Mali by sme sa vybrať týmto smerom výchovy – v láske, bez nenávisti.

Európska skautská federácia a vlastenecké postoje v rôznych krajinách – nevyvoláva to napätie?

Musím priznať, že o týchto témach sa vo federácii príliš nehovorí. Nie sú stredobodom našej pedagogiky. Má medzinárodný rozmer a funguje bez ohľadu na národné zázemie. Mám na mysli tradičný skauting podľa Sira Roberta Baden-Powella, založený na univerzálnych hodnotách: pravda, čestnosť, zodpovednosť. Napriek tomu je rozprávanie o prvkoch vlastenectva v skautskom vzdelávaní mimoriadne zaujímavou diskusiou. Občiansky prístup a láska k vlasti sú predsa súčasťou výchovy mládeže. Baden-Powell hovoril o dobrom občianstve, ktoré by mal mať skaut. Vlastenectvo zas nie je bežnou témou v skautskej formácii, ale neverím, že je v opozícii voči Európe a medzinárodnej federácii, ktorú vytvárame.

Prečo je dôležité poznať svoje národné dedičstvo? Niektorí ľudia sa na druhej strane domnievajú, že stačí byť jednoducho dobrým globálnym občanom.

Ide o to, že sa to navzájom nevylučuje. Môžeme milovať našu Zem a zároveň môžeme milovať našu krajinu, naše mesto, čo nám samozrejme nebráni cítiť k iným miestam niečo viac. Je dôležité vedieť tu a teraz, kto som, kde žijem a snažiť sa okolo seba niečo vybudovať. Na druhej strane, ja som na tom istom mieste nežil dlhšie ako 2 roky. Niekedy mám po tých 20 rokoch pocit, že už toho mám dosť. Je tu túžba vytvárať trvalé vzťahy s inými ľuďmi, niekde sa zakoreniť, cítiť sa ako vlastný. A je ťažké to urobiť v krátkom čase. Je nemožné budovať vážne vzťahy s ľuďmi, ak viete, že nebudú trvať dlho, pretože sa budete musieť znova pohnúť a vydať sa na ďalšiu cestu. Ľudská prirodzenosť je postavená tak, že si vyžaduje trvalú interakciu s prostredím. Ak sa rastlina neustále presádza, nezakorení a bez koreňov neprinesie ovocie.

Existujú nejaké rozdiely medzi skautmi Európy z rôznych krajín v ich prístupe k národnej identite?

Samozrejme, preto sa skauti Európy zhromaždili, aby prediskutovali tieto záležitosti. Niektoré krajiny zažili komunizmus, iné fašizmus či nacizmus. Pre nich je ťažké hovoriť o občianstve alebo vlastenectve. Často odkazujú na lokalitu, región alebo Európu vo všeobecnosti. Preskakujú celoštátnu úroveň. Iné krajiny sú veľmi nové, ich história má napríklad 100 rokov. Zoberme si, že Nemecko bolo federáciou. To je veľký rozdiel oproti Francúzsku napríklad, kde štát tvorí národ, nie národ štát. V Poľsku je to naopak. Dlhé roky sme nemali vlastný štát, no národ stále existoval. Vidíme teda celkom odlišné skúsenosti. A to podľa mňa vytvára rozdiely v prístupe k národu, k lídrom, k právnej stránke štátu a vlastenectvu. Preto bola táto diskusia pre federáciu dobrá, pretože poukázala na to, že nie každý chápe tieto dôležité pojmy rovnako.

Nerozbíja to jednotu vo Federácii skautov Európy?

Ak chcete vytvoriť univerzálne hnutie, musíte niečo zdieľať s ostatnými, musíte s nimi mať niečo spoločné. Preto musíme nájsť spoločné porozumenie. Musíme si povedať, že v tomto smere príliš nezachádzame, pretože to nebude dobré pre obyvateľov tejto krajiny.

Je možné vypracovať spoločnú pozíciu? Možno ide o balansovanie medzi týmito extrémami?

Skautské hnutie má federálny charakter a každé národné združenie vedie svoju vlastnú pedagogiku a formáciu špecifickú pre danú krajinu. Zároveň je dobré spoznávať sa a budovať súlad medzi hnutiami. Aj keď nemáme úplne rovnaký spôsob myslenia, nevadí, pretože nemáme rovnakú základňu. Fungujeme ako federácia. Napriek tomu je dôležité rozvíjať vzťahy a priateľstvo medzi krajinami, ktoré prináša porozumenie. Priateľstvo znamená, že máme niečo spoločné, že zdieľame nejaké ideály, na ktorých spoločne budujeme vzťahy. Toto priateľstvo sa skladá z dvoch zložiek – pasívnej, teda toho, čo už existuje, napr. zdieľané hodnoty, a aktívnej, teda zapájania sa do stretnutí, táborov, budovania vzťahov. A tento aktívny prvok rozvíjame.

Často v rôznych súvislostiach hovoríme o tom, že staviame na tom, čo nás spája. Môžu sa tým zmierniť rozdiely a spory v takejto skautskej federácii?

Samozrejme, každý skautský vodca sa z takéhoto medzinárodného stretnutia vráti domov a bude sa snažiť prispôsobiť pojmy, ktoré sa tu naučil, do svojho prostredia. Dobre to ilustruje spoločný spev jednej skautskej piesne. Každý to spieva vo svojom jazyku, ale melódia je rovnaká, a preto si môžeme zaspievať spolu. Určite sú pesničky známe len v jednom jazyku, a to je v poriadku, ale bavia nás veci, ktoré sú pre nás spoločné. O tom je naše priateľstvo. Máme veci, ktoré zdieľame a tie, ktoré sú pre danú komunitu jedinečné. Budujeme jednotu v rozmanitosti. Myslím si, že dnes je to dôležitá hodnota v Európe, ktorú čoraz viac pohlcujú spory. Osobne by som len dodal, že v tom všetkom by mal byť Kristus.

Thomas Michelet – francúzsky dominikán z provincie Toulouse, doktor teológie, prednášateľ na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského „Angelicum“, autor kníh a vedeckých článkov, federálny duchovný asistent Federácie skautov Európy.