Venite et Videte – príďte a uvidíte. Koncom júla 2014 sa autobus plný skautov a vodkýň (prostredná kategória skautskej formácie, zahŕňajúca mladých ľudí vo veku 12-17 rokov) a ich vedúcich z Trebišova, Košíc, Prešova, Litmanovej, Trnavy a Bratislavy – Ivanky pri Dunaji vypravil za dobrodružstvom na trasu dlhú 2000 km. Cieľom bol EuroJam – stretnutie Skautov Európy, akcia, aké je možné zažiť iba raz za 10 rokov.
Po jednodňovej prehliadke nemeckého Eichstättu, mesta plného histórie, kde na Collegium Orientale študoval nejeden z našich teológov, takmer 50-členná výprava pokračovala v ceste obdivujúc francúzsky vidiek, až nakoniec dorazila do Saint-Evroult-Notre-Dame-du-Bois v daždivej Normandii. Lesy v blízkosti tejto obce sa na nasledujúcich 10 dní stali ich domovom. Samotné tábory skautov a vodkýň boli oddelené a rozdelené na podtábory (bivaky), pričom naši skauti zdieľali bivak s Kanaďanmi a Rumunmi, čo okrem iného obnášalo spoločné každodenné liturgie, prinášanie a delenie potravín či večerný program pri ohni. V slovenskej výprave bol arcibiskup vladyka Cyril Vasiľ, pomocný prešovský biskup vladyka Milan Lach a tiež o. Vlado Geletka, duchovná i zručná pomoc pre vodkyne a o. Kamil Ganoczy pre skautov, čím bola naša výprava čo sa týka duchovnej opory jedinečná, hoci v porovnaní najmä s niekoľkotisícovými výpravami Francúzov, Talianov a Poliakov nepatrila medzi tie početnejšie.
V tomto ročníku sa stretnutia zúčastnilo vyše 12-tisíc skautov a vodkýň z 18 krajín, pri čom pomáhalo približne 2000 dobrovoľníkov, ktorí vybudovali kilometre vodovodných potrubí, komunikačných káblov, zriadili poľnú nemocnicu, miesta pre ceremoniály a liturgiu, prepravovali potraviny či vydávali plnoformátové táborové noviny, distribuované účastníkom každý deň.
Martin Hafner, momentálne najvyšší predstaviteľ Federácie skautov Európy (federálny komisár UIGSE-FSE), vo svojom príhovore na otváracom ceremoniáli naliehavo vyzýval k zmiereniu. Zmiereniu s Bohom i k zmiereniu ľudí. Monumentálny program, znázorňujúci národy Európy reprezentované vlajkonosičmi v područí najtmavších vášní a utrpenia alegóriou čiernych jazdcov a postáv, no vo finále oslobodené dobrom, ktoré je mocnejšie než zlo, vyvrcholil svätou omšou, ktorej predsedal vladyka Cyril Vasiľ. Ten počas homílie vyzval k zamysleniu o priateľstve medzi Ježišom a apoštolmi. Ježiš sa totiž aj nás pýta, čo hľadáme. A pozýva nás nielen nájsť odpoveď, no vychádza nám v ústrety, aby sme naplnili túžbu a rozhodnutie, ktoré sme našli. Velikánske žlté balóny vyniesli do výšky symboly jednotlivých podtáborov, ktoré symbolizovali viaceré pomenovania Bohorodičky, ako ich poznáme z liturgických spevov, napr. tábor našich skautov sa nachádzal v časti Turris Davidica (TD, Veža Dávidova). Vedúci tábora neraz do pridelenej vysielačky opakoval: Tango Delta… we have a problem… Všetky problémy sa darilo riešiť, len daždivé počasie Normandie vytrvalo vzdorovalo a preverovalo pripravenosť účastníkov a márne skúšalo pokaziť ich radosť z dobrodružstva. Vodkyne sídlili s Ruskami, Kanaďankami a Portugalkami v časti Mater Boni Consilii (MC, Matka dobrej rady). Každý večer sa v balónoch rozsvecovali svetlá, čo pri ich kruhovom rozmiestnení na modrom pozadí oblohy predstavovalo symboliku Európy, ktorej sme súčasťou.
Prvé 2 dni boli venované intenzívnej práci pri stavbe tábora. Nanosiť pripravené brvná, využiť skautské techniky pri stavbe konštrukcií – stanov, stolov, prístreškov, rôznych typov vyvýšených lôžok, kaplnky, sprchy, ohnísk, … Ranný program v živote bivaku začínal trúbením na rohu, po ranných úkonoch nasledoval nástup so zdvíhaním vlajok a ranná liturgia. Zažili sme latinskú sv. omšu, gréckokatolícku liturgiu po anglicky, nemecky i slovensky, kázne okrem spomínaných jazykov aj po poľsky, francúzsky a taliansky. V mnohých z nás to vzbudilo túžbu zlepšiť svoje komunikačné schopnosti v rôznych jazykoch.
Program jednotlivých skupín bol rozvrhnutý tak, aby bol každý deň jedinečný. Každý z dní pozýval k nejakej činnosti (Venite et …) – púť venovaná zmiereniu a adorácii (Venite et Reconciliate) do Baziliky s ostatkami sv. Terezky a jej rodičov v Lisieux. Venite et Laborete, Venite et Gaudete, Venite et Cognoscite boli dni pre spoznávanie sa spoločným rozhovorom, varením či spevom a tiež učením sa nových skautských techník v „družobnom“ cudzokrajnom bivaku. Pomedzi to bol čas na získanie nových znalostí či zručností a získavanie odborností, slávnostné skladanie sľubov, obdivovanie stavieb z dreva, pospájaného iba povrazmi či drevenými kolíkmi – napr. 5-poschodová „ubytovňa“, 10 m dlhá stíhačka a ďalšie. V českom bivaku skautov okrem dokonalého využitia miesta v obytných častiach zaujal svojím pokojným úsmevom a snehobielym rúchom, ostro kontrastujúcim s všadeprítomným blatom, dominikánsky páter Pio. Počas Venite et Ludite sme urputne, no v duchu fair play v skautskom futbale bojovali o víťazstvo proti francúzskym súperom, Venite et Adiungite zmenilo táborisko na obrovskú burzu s nášivkami či inými doplnkami skautských uniforiem.
Skautskí vedúci v rámci Venite et Vincite organizovali celodennú, tzv. veľkú hru – konkrétne v našej réžii bola hra Saints in Danger (Svätci v ohrození), ktorá účastníkov interaktívne vtiahla do príbehu svätých Cyrila a Metoda. 12 zúčastnených družín z Talianska, Francúzska, Kanady a ďalších krajín vytvorilo vlastnú hlaholiku a riadiac sa pokynmi v nej napísanými prekonalo všetky úskalia, nazbieralo 10 užitočných rastlín či zachránilo raneného, až na konci snaženia za odmenu všetci začuli z úst pápeža Hadriána II. slová schvaľujúce ich jazyk ako vhodný pre liturgické slávenie. Avšak aká by to bola súťaž bez víťaza? Stala sa ním družina zo Švajčiarska, ktorá nazbierala najviac bodov.
Každodenné rébusy účastníci tábora riešili pri zostavovaní jedálnička z dodaných surovín, ktoré boli každý deň niečím iné – na raňajky prevažne bagety a džem, potom zelenina, ovocie, cestoviny, doplnené chýrečnými francúzskymi syrmi a mliekom, hydinovým mäsom či predvarenými zemiakmi.
Rozmer celého táboriska zaberal niekoľko desiatok kilometrov štvorcových, na ktorých však po odchode okrem do rozmočenej pôdy vychodených chodníčkov sotva bolo poznať ruch predošlých dní. Všetku organizáciu zvládali domáci i zahraniční dobrovoľníci s úsmevom a ochotou dorozumieť sa rečou zrozumiteľnou i lámanou.
Skauting pomocou formácie, zameranej na rozvoj služby Bohu, Cirkvi, vlasti a Európe je tiež cestou, ako spoločne ísť cestou služby, cestou k zmysluplnému životu. To všetko zdieľaním rovnakého sľubu a zákonov, uniformy a podobných, no vždy nových dobrodružstiev.
Počas záverečného ceremoniálu bol vytrvalý dážď na chvíľu prerušený, keď sa na prechod pomedzi zhromaždené družiny vydal sprievod nesúci relikvie svätej Terezky z Lisieux. Martin Hafner prítomných vyzval: Venistis! Vidistis! Vadite! (Prišli ste! Videli ste! Choďte!), na čo prítomní zborovo odpovedali: Veni! Vidi! Vado! Odpoveď hádam nie je potrebné prekladať.
Pri spiatočnej ceste sme jeden deň venovali prehliadke stovežatej Prahy formou dobrodružného spoznávania, kedy jednotlivé družiny dostali mapu s vyznačenými pamätihodnosťami, ktoré bolo potrebné navštíviť za určený čas. Na chválu vedúcim aj poznávajúcim slúži, že čas bol dostatočný na obdivovanie nielen predpísaných pamiatok, o čom svedčia stovky fotografií nadšených explorerov.
Samotný tábor každý prežíval individuálne, podľa toho, ako bol na akciu takejto dimenzie pripravený. Vedúcim nastal čas analyzovať, ako ďalej podporiť formáciu, mladí spracúvajú zažité emócie. Zážitkov bolo toľko, že každý by mohol napísať vlastnú knihu, za všetkých možno uviesť aspoň svedectvo Márie Hlinkovej:
Eurojam bol pre mňa úžasná skúsenosť do života. Zážitok, na ktorý nezabudnem.
Veľmi sa mi páčili spoločné aktivity s vodkyňami. Vymieňali sme si kontakty, spoznávali sme iné národnosti.
Asi za najlepšiu aktivitu považujem spoločné varenie s Taliankami, kde sme mali pripraviť niečo špecifické pre našu krajinu. Talianske vodkyne nám samozrejme navarili ich tradičnú pastu, ktorá nesklamala. My sme pripravili mliečnu ryžu, ktorá sa nevyhla pochvale a pýtaniu si receptu. Pri večeri sme sa trochu priučili talianskemu jazyku. Po nej nasledoval táborák, ale kvôli nedostatku času sme sa zahrali len zopár hier. Ďalší úžasný zážitok sme zažili v predposledný deň, kedy sme mali pol dňa na vymieňanie šatiek a rozlúčenie. Urobili sme aj zopár fotiek na pamiatku a vymenili si nášivky, ktoré nám budú pripomínať ľudí, s ktorými sme strávili veľa času.
Federácia Skautov Európy (FSE) vznikla v roku 1956 a je jednou z organizácií, ktoré rozvíjajú metodiku lorda Baden-Powella, zameranú na všestranný rozvoj mládeže. Ak si vyhľadáte videá či fotky z EuroJamu 2014, možno aspoň na chvíľu precítite atmosféru dobrodružstva, natoľko odlišnú od uzavretých ostrovov miestností, v ktorých blikajú svetielka televízorov či tabletov, dobrodružstva odhodlania a služby. Pre záujemcov o ďalšie informácie o skautingu v rámci FSE je vytvorená stránka www.fse.sk.
Tibor Krenický
Článok vyšiel v gréckokatolíckom časopise Slovo 21/2014.
