Skauti Európy

S Božou pomocou na svoju česť sľubujem, že sa budem snažiť služiť Bohu, Cirkvi, vlasti a Európe, pomáhať blížnemu za každých okolností a zachovávať zákony skautov!

Tábor svoriek Ivanka pri Dunaji a Rača

9. augusta 2020 - Vĺčatá, Žltá kategória -

 V dňoch 13. – 17. júla sa rozhodli dve svorky vĺčat z Ivanky pri Dunaji a Rače vydať na prieskum pre mnohých, doposiaľ nepoznanej džungle Trlenskej doliny. Vĺčatá sa spolu s Akelom Mišom, Bagírom Janom a Čilom Peťom vydali na dllllhokánsku cestu za dobrodružstvom pri Vlčej skale. 

Za pomoci rodičov sme vyrážali v pondelok okolo obeda smer Ružomberok. Keďže vĺča ma oči a uši vždy otvorené, cestou mali vĺčatá možnosť spoznávať miesta, popri ktorých prechádzali. Mohli vidieť prebiehajúcu žatvu, rozlíšiť rôzne druhy poľnohospodárskych strojov.

Cestou mohli vidieť rôzne hrady a zámky nachádzajúce sa v okolí Zvolena, Banskej Bystrice, dozvedieť sa pár informácií o hlinikárni v Žiari nad Hronom, o tom čo sú to haldy/hlušiny nachádzajúce sa napr. aj pri tejto hlinikárni, ale aj  iných miestach na Slovensku. Po príchode do džungle začalo spolu s Akelom objavovanie okolia. Večer sme mali spoločnú modlitbu a po ňom sme sa pobrali ponaťahovať si labky.

Druhý deň tábora bol v réžii Čila. Počas doobedňajšej aktivity sa vĺčatá vybrali na prieskum bližšieho okolia. Keďže prechod džungľou je miestami nebezpečný, je potrebné, aby sa vĺčatá na prechod poriadne pripravili. Mali možnosť naučiť sa spoznávať rôzne druhy rastlín, vyskytujúcich sa v preskúmavanej oblasti. Po tejto aktivite sa vĺčatá celé zničené vrátili do bezpečia vlčej nory. Chvíľočku si oddýchli a posilnili sa výdatným obedom, ktorý pripravila pani Bagirová spolu s Akelovou sestrou, ktoré sa o nás naozaj veľmi pekne starali a chutne varili. Po obede si každé jedno vĺča zodpovedne umylo svoje riady .                                             

Keďže naše vĺčatá sú verné zásade „vĺča je vždy čisté,“ ktorá  sa netýka  len vĺčat samotných, ale aj okolia, v ktorom vlci žijú, s veľkým nasadením sa pustili do upratovania celej chaty, ktorú bez šomrania a naozaj akčne vydrhli od vrchu po spodok. Poobede ich čakala ďalšia aktivita, v ktorej mohli vystopovať stopy rôznych zvierat. Po okolí chaty zanechalo stopy množstvo zvierat. Úlohou vĺčat bolo nájsť správne stopy. Vĺčatá stopovali zvieratá, museli nájsť správnu dvojicu stôp a priniesť ju starým vlkom. Keďže divé zvieratá len tak do vrecka nevmestíte, ani tieto stopy si zo sebou nemohli vziať. Museli si pamätať miesto, kde sa nachádzali. Ak našli dvojicu, priniesli ju. Potom, ako sa nám spoločnou spoluprácou podarilo vypátrať všetky zvieratá, sme sa spolu so starým vlkom Čilom o tom ktorom zvierati porozprávali.  

V ďalší deň sme sa vydali na výpravu do ľudského obydlia Vlkolínca. Dostali sme totižto informáciu, že v tomto obydlí sa pre nás nachádza veľmi dôležitý odkaz, ktorý nám mal odovzdať Maugliho brat Siváčik. Vlci počas preskúmavania Vlkolínca museli vylúštiť šifru miesta, kde na nás bude čakať Siváčik. Mali nájsť rôzne indície nachádzajúce sa v chotári ľudského sídla, ktoré si následne zapísali do tajničky pripravenou Akelom. Popri prieskume mali možnosť nakuknúť do bačovho domu, roľníckeho domu i dvora, humna aj zvonice.

Mohli vidieť skutočnú zvieraciu farmu, v ktorej bolo množstvo domácich zvierat, vtákov i niektorých zvierat, ktorých stopy spoznávali počas predchádzajúceho dňa. Bol to napr. muflón, kozorožec, koza domáca, líška polárna a ešte mnohé iné. Po preskúmaní vĺčatá vypátrali miesto stretnutia sa so Siváčikom. Žiaľ, Siváčik na tomto mieste nečakal, keďže je veľmi plachý a ľudí sa bojí, avšak stihol odovzdať dôležitý odkaz Akelovi.  Správa znela: „V piatok na našu chatu zaútočí Šerchán a je potrebné sa na tento útok pooriadneee pripraviť.“ Pre hladné vĺčatské bruchá zanechal aj nejaké tie maškrty. Po prečítaní správy a vylúštení tajničky sme sa vybrali nad Vlkolínec zjesť si nejakú tú poživeň. Občerstvili a trošku aj pooddychovali po náročnom prieskume a vybrali sme sa smer Ružomberok. Cestou na Vlkolinske lúky sa svorke stratil Čil. Nuž ktovie. Mohli sme len hádať, čo sa prihodilo. Mohol sa vydať na pátranie po Šerchánovi alebo sa vydal hľadať Siváčika. Keďže má mocné a mohutné krídla, ktorými keď zamáva, ľahko sa od svorky odpojí. “Nuž, toto takto nechať nemôžeme, musíme sa za ním vydať, potrebujeme ho pri obrane našej nory,” vyhlásili vĺčatá  a vydali sa ho teda hľadať. Cestou im zanechával stopy,vďaka ktorým ho mohli vypátrať. Podarilo sa a našli ho odpočívajúceho  na jednom z kamenných brál. Po tom ako sme ho našli, precvičili sme si nohy, ruky, hlavy, celé telo pri rátaní ovečiek prechádzajúcich cez most, hraní zúbkov, hlavičiek a pazúrov a iných hier. Zúbky, hlavičky, pazúry ľudia poznajú skôr pod názvom lyžičky, vidličky, nože. Po týchto hrách sme sa vrátili späť na našu noru, kde nás čakala večera a po nej táborák, na ktorom sme si opekali kadejaké vĺčatské dobroty. 

Ďalší deň sa niesol v znamení príprav na Šerchánov útok. Pripravovali sme si masky, pasce, zbrane a náramky na náš veľký boj. Vĺčatá si cvičili zručnosti v hraní Bangu. Aj toto ráno ako aj každé jedno ráno sme začali rozcvičkou, vztyčovaním vlajok, čakala nás druhá katechéza od Balua, o. Kamila, v ktorej sme sa niečo dozvedeli o sv. Františkovi. Deň sme ukončili s gitarou a večerným programom, v ktorom sa spievalo a tancovalo. Po  tomto programe sme spoločne poďakovali za všetko, čo sme prežili, pomodlili sme sa a ako každý večer sme si prečítali príbeh z knihy džunglí. 

V poslednom dni sme museli zmobilizovať všetky sily, pozháňať čo najviac spojencov, aby sme spoločne porazili Šerchána. Potrebovali sme pomoc Akelu, Čila, Baghíru a ešte aj byvolov. Do obedu vĺčatá museli absolvovať rôzne stanovištia u Akelu, Baghíru aj Čila. Akela mal pripravenú prekážkovú dráhu, kde si cvičili obratnosť. U Baghíru si vycibrili presnosť v streľbe s gumičkami na cieľ a u Čila si preverili schopnosť spolupracovať. Museli totiž absolvovať prekážkovú dráhu po slepiačky. Po absolvovaní týchto stanovíšť sa dostali na finálne stanovište, v ktorom museli vylúštiť tajnú správu zapísanú čudným bodko-čiarkovaným písmom. Toto písmo ukrývalo nasledujúcu správu: „Postavte stráž okolo chaty.“ Tesne po vylúštení správy zaznel bolestivý výkrik luniaka Čila, ktorý počas lúštenia správy poctivo hliadkoval. Avšak Šerchán ho aj tak nečakane napadol a zranil mu krídlo. Po tomto výkriku sa vĺčatá zúrivo vrhli na hon na Šerchána, ktorý sa ukázal v blízkosti chaty.

A nakoniec, spoločnými silami sa im podarilo Šerchána prekonať a víťazoslávne mohli jeho kožu prestrieť na poradnom skalisku. A takto skončilo naše dobrodružstvo v džungli. Veríme, že sa vĺčatá niečo nové naučili, dobre sa zabavili a zo všetkých síl si užili toto dobrodružstvo. 

Zo všetkých síl vás všetkých zdraví a šťastný lov želá Čil Peter.